Zlatý dážď
Zdroj: Archív regiónu Gemer

Tradície Veľkej noci na Gemeri

Zeleným štvrtkom sa začínal najprísnejší pôst, kedy sa prestali jesť mastné a mäsité jedlá. Na dedinách sa nerobili žiadne zábavy, nesmelo sa spievať, ani si pískať, na kostolných vežiach a zvoniciach sa zaviazali zvony, to všetko na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista. Rozviazali ich len v nedeľu, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. V dni, v ktoré nezvonili kostolné zvony, sa zlé sily z dediny zaháňali rapkaním rapkáčov. V zelený štvrtok sa varievali polievky a prívarky z mladých listov špenátu, šalátu, zo šťaveľa, či žihľavy, ktorá mala očistiť krv. V tento deň sa sial mak, aby sa dobre prijal. A ak ho zasial chlap, mala byť úroda ešte lepšia.


Na Veľký piatok sa ešte pred východom slnka dievčatá kúpali v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdravé. Verilo sa, že pramenitá voda v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok má liečivú moc. Voda sa načierala nie proti, ale po prúde. To malo symbolizovať očistu, kedy všetko zlé odchádza dolu vodou. Dievčatá sa tiež kúpavali pod vŕbou, aby mali dlhé vlasy ako ona. Počas Veľkého piatku sa nesmelo robiť, len to najnutnejšie okolo statku. V kostole sa čítali pašie, atmosféra sa niesla v duchu pochovávania Ježiša Krista. V tento deň sa dodržiaval najprísnejší pôst v roku. Masť a mäso boli zakázané.  Mnohé rodiny nekonzumovali ani maslo, dospelí ani mlieko. Symbolicky sa varili napríklad dlhé rezance s makom, aby boli na žite veľké klasy.

 

Na Bielu sobotu sa upratovalo, mladé dievčence začínali farbiť vajíčka, gazdiné vypekali koláče, štrúdle, varili šunku, ktorá sa jedla ale až v nedeľu a v pondelok. Vývar z nej sa väčšinou použil ako základ pre kyslú polievku. Boli ale i takí, ktorí si masť z neho pozbierali, odložili a v lete pri prácach na poli, či lúke si s ňou natierali končatiny. Malo ich to ochrániť pred hadmi a hmyzom. Ďalším zaujímavým zvykom bolo umytie sa v potoku pri prvom zvonení z kostola. Toto robili všetci, ktorí nechceli mať na tvári pehy.

 

Na Veľkonočnú nedeľu, sviatok najväčší,  sa z kostola každý ponáhľal domov, pretože sa hovorilo, že ako šikovne prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Ak ale niekto s jedlom na ceste domov spadol, bola to predzvesť škody, ktorá postihne jeho polia.
 

Po Veľkonočnej nedeli prišiel deň, pre mladých najočakávanejší. Od včasného rána chodili chlapci a mládenci polievať. Často ale museli najskôr dievčatá, ktoré sa pred nimi schovali aj mimo domu, hľadať.  Niektorí polievali slušne - z hrnčekov,  niektorí vyvliekli dievča na dvor ku studni a tam ju poliali z vedra, kde studňa nebola, šup s ňou ku potoku. Za polievanie dostali odmenu, ktorou bolo farebné vajíčko, ovocie, niekedy aj peniaz.
Malým chlapcom sa dávali za kúpanie uvarené maľované vajíčka. Tie sa väčšinou farbili namáčaním do odvaru z cibuľovej alebo orechovej šupky. Na výzdobu sa použila nejaká rastlinka, či kvietok.  Starších kupačov „ozdobili“ ženy okrem štamperlíka i prvým jarným kvietkom. V niektorých oblastiach bolo popri polievaní zvykom aj šibať. Šibaním korbáčom upleteným z čerstvých prútov sa mala preniesť sila prírody na človeka. Ich dotyk mal omladzovať, prinášať silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzoval aj polievaniu vodou. Pre oblievačky bol určený čas od skorého rána do obedu. Poobede sa už konali zábavy. A stávalo sa tiež, že v utorok oblievali na odplatu za pondelok ženy mužov.

Kontakt
GPS: 48,452023, 20,315765