Objavte región plný zážitkov

Navštívili ste už „SLOVENSKÝ TÁDŽ-MAHAL"?

Historický klenot, ktorý ponúka pohľad do minulosti.

Nad obcou Rákoš môžeme dodnes nájsť pozostatky Rákošského hradu, ktorý dnes miestni nazývajú „zámčok“.

12 kostolov so značkou Európske dedičstvo má spoločnú online prezentáciu.

Túžite nazrieť do ozajstného vodného mlyna? Zamierte do Kováčovej, ležiacej uprostred Slovenského krasu, a zoznámte sa s príbehom jedného z posledných v regióne.

Preneste sa späť do časov lomeného oblúka a fresiek. Objavte vzácne kostolíky, ktorých steny zdobia fresky talianskych majstrov. Ukrývajú sa po celom Gemeri. Príďte ich objaviť!

Ak chcete vidieť ako to vyzerá v bani, pravý banský vláčik, 3. najstarší parný valec na svete, či nádherné výtvarné diela, expozície Baníckeho múzea sú tie správne miesta, kam zájsť pri návšteve Rožňavy.

Spoznajte svedkov dávnych čias v regióne Gemera a Malohontu

Slavošovský tunel (Tunel pod Homôlkou) je plne prístupný a prechádza ním oficiálna cyklotrasa, čo ho s jeho dĺžkou 2401 metrov činí najdlhším cyklotunelom v Európe a tretím najdlhším na svete.

Tisovecký hrad, ukrytý v lesoch Muránskej planiny, je dnes už len tichou ruinou s bohatou históriou. Kedysi strážil obchodné cesty a bol dôležitou pevnosťou regiónu. Dnes ponúka nádherné výhľady a tajomnú atmosféru, ktorá láka turistov aj milovníkov histórie. Objavte jeho príbeh a nechajte sa uniesť kúzlom zabudnutých múrov!

Spoznajte svedkov histórie "železného srdca" Uhorska.

Rozprávková obec Drienčany je so svojím okolím skvelým miestom pre rodinný výlet. Vydajte sa po stopách rozprávok Pavla Dobšinského alebo nakuknite do tajomných jaskýň na náučnom chodníku Drienčanský kras. V blízkosti obce sa nachádza aj nateplejšia vodná nádrž na Slovensku.

Kyjatice zaujmú návštevníka hneď niekoľkými zaujímavosťami. Malým stredovekým kostolíkom s nádhernou freskovou výzdobou, ktorý je súčasťou gotickej cesty, charakteristickou drevenou hračkou, ktorá dnes nosí značku regionálneho produktu Gemer-Malohont a je známa po celom okolí. A v neposlednom rade archeologickým skanzenom.

Prvé slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Dnes sa v jeho priestoroch nachádza krásne múzeum, informačné centrum a malá kaviarnička v Parku slovenských národovcov.

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Dokumentuje prírodné a kultúrne dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Sídli v budove bývalých delostreleckých kasární z druhej polovice 19. storočia.

Jeden z mála slovenských hradov postavených na sopúchu je ľahko dostupný a ponúka výhľady na Cerovú vrchovinu, Mátru a najvyšší vrch Maďarska.

Jelšavské zvonce sa vyvážali do celej Európy, ale i na Blízky východ, či do Egypta. Pre fiakre jazdiace v metropole Francúzska sa vyrábali špeciálne zvonce, takzvané „paríže“. V 19. storočí bolo v Jelšave až štyridsať zvonkárskych dielní. Dnes sa ich výrobe venuje už len Jaroslav Bastyúr zo Silice.

Vychutnajte si nový pohľad na Revúcu, či strmé bralá Muránskej planiny z arkádovej ochodze evanjelického kostola v Revúcej.

Vyberte sa z Tisovca na majestátnu Hradovú so zvyškami hradu, k prameňu Rimavy, alebo do Čertovej doliny, pripomínajúcej rokliny Slovenského raja. Unikátom je i ozubnicová železničná trať, ktorá vedie z Tisovca do Pohronskej Polhory.

Zbojnícky expres je jedným z troch nostalgických vlakových spojov vypravených v Banskobystrickom kraji počas letnej sezóny. Neopísateľný zážitok pre návštevníkov predstavuje jazda na historickom vláčiku, ktorú okrem krásnej prírody sprevádza aj interaktívny program.

Tretí najvyššie položený slovenský hrad je v regióne i najnavštevovanejším. Ponúka dychberúce výhľady na okolie, Kráľovu hoľu a nedotknutú prírodu Muránskej planiny

Táto mimoriadne cenná technická pamiatka a významný dokument železiarskej výroby v strednej Európe, patrí k najkrajším vysokým peciam na Slovensku.

Ak vás zaujíma príroda, história a banícka tematika, určite si nenechajte ujsť túto sprevádzanú exkurziu.

Oproti slávnejšiemu Slavošovskému susedovi je Koprášsky tunel omnoho kratší, jeho dĺžka nedosahuje ani 250 m. Je ho ale možné prejsť aj bez umelého osvetlenia.