Evanjelický kostol v Rimavskej Bani

Jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pochádza z obdobia okolo roku 1300. V roku 1415 bola za Stibora zo Stiboríc rozšírená, došlo takisto k zvýšeniu dlažby v jej interiéri. V tomto období bola stavba doplnená aj o portál do jednoduchej sakristie štvorcového pôdorysu a o freskovú výmaľbu svätyne.

Okolo roku 1500 bol opäť rozšírený - došlo k zväčšeniu kapacity kostola predĺžením lode západným smerom, zmenou prešli aj okná. Z tohto obdobia pravdepodobne pochádzajú aj nástenné maľby na južnej fasáde lode.

Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí interiér kostola upravili. Išlo najmä o postavenie drevenej tribúny-empory pri západnej (v roku 1670) a neskôr i južnej a severnej stene (v roku 1726). V druhej polovici 17. storočia dostali aj vonkajšie fasády renesančnú úpravu, v podobe nárožného kvádrovania.  V roku 1783 bol vyhotovený drevený kazetový strop. V tom istom roku sa tiež významne zmenila silueta kostolíka, kedy z východnej strany pristavali k presbytériu vežu - zvonicu. Dnešný vzhľad nadobudol objekt pri prestavbe v roku 1906, kedy dostala veža novú helmicu.

V interiéri sa na severnej strane lode zachovalo rozsiahle zobrazenie ladislavskej legendy z roku 1370. Pod ňou sa sčasti ukryté za tribúnou nachádzajú tri (zrejme votívne) obrazy. Ide o svätca z kráľovskými znakmi, ktoré odborníci opisujú ako sv. Ľudovíta, sv. Ladislava alebo sv. Imricha. Vedľajší obraz predstavuje svätú Alžbetu Uhorskú alebo svätú Helenu.

V presbytériu nájdeme výjavy Posledného súdu a pomerne dobre zachované fresky svätej Barbory a svätého Juraja zápasiaceho s drakom. Maľby boli odkryté len v 50. rokoch 20. storočia.

Z obdobia baroka pochádza okrem tribúny, aj drevená vyrezávaná chórová lavica z roku 1695, oltár z roku 1745 a o dva roky mladšia kazateľnica.