Huta Karol
Z vysokopecnej huty vo Vlachove sa zachovala hutná budova s vysokou pecou v obdobnom architektonickom prevedení ako vysoká pec v Nižnej Slanej.
Karlova huta bola v prevádzke v r. 1870 – 1907. V polovici 19. storočia boli vo Vlachove dva hámre a vysoká pec, ktoré postavil gróf Karol Andrássy roku 1843. Podľa štatistických údajov z roku 1846 vyrobila vysoká pec 1 008 ton surového železa. Roku 1855 sa zvýšila výroba na 2 240 ton surového železa. Vo vysokej peci tavili rudy z baní v bezprostrednej blízkosti železiarne, čiastočne aj dobšinské železné rudy. Hámre boli takmer celý rok odstavené, preto aj výroba tyčového železa bola nepatrná. Takmer všetko vyrábané surové železo sa dostávalo na trhy v nespracovanom stave. Neskôr sa železiareň stala súčasťou železiarskeho podniku grófa Emanuela Andrássyho, ktorý tu roku 1870 postavil i druhú vysokú pec na výrobu bieleho surového železa. Roku 1870 bola v prevádzke jedna skujňovacia dielňa typu Comté. Využívali ju na výrobu tyčového a drôtového železa (týždenne 2 800 - 3 360 ton). Tyčové železo sa predávalo v Košiciach, drôtové železo vo Viedenskom Novom Meste.
V osemdesiatych rokoch 19. storočia bola v prevádzke už len jedna vysoká pec pilierovej konštrukcie s užitočným objemom 28 m3 a výškou 12 m, huta Karol vo Vlachove. Roku 1884 sa vo vysokej peci vyrobilo 3600 ton bieleho surového železa na bessemerovanie. Roku 1898 dosiahla ročná výroba 5 162 ton surového železa. Roku 1900 sa vlachovskej železiarne zmocnila Rimavsko-muránsko-sálgotarjánska spoločnosť, ktorá definitívne zastavila výrobu v roku 1907.
Objekt pece je trojpodlažný o rozmeroch cca: dĺžka 25m, šírka: 10m a výška 25 m. Nosné konštrukcie pozostávajú v dolnej časti z masívneho kamenného muriva o hrúbke cca 2m s klenbami. Obvodové murivo horných podlaží je z tehál hr. 0,50 cm. Pec je pilierovej konštrukcie s otvorenou nistejou, ohrev vzduchu zabezpečoval liatinový ohrievač. Pohon dúchadla zabezpečovali 2 vodné kolesá.
Vysoká pec vo Vlachove z roku 1870 dokumentuje dnes už historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí, okrem toho upútava aj svojím architektonickým prevedením. Reštaurovanie a pamiatková ochrana vysokej pece Karol vo Vlachove sú plne zdôvodnené hutníckymi tradíciami v Slovenskom rudohorí, obzvlášť v Gemeri.
Podobné technické pamiatky v celosvetovom meradle sú považované za vzácnosť. Z toho dôvodu pre svetovú informáciu Univerzita v Sheffielde (Anglicko) publikovala v 80. rokoch prehľad o starých vysokých peciach na celom svete, v ktorom je uvedená aj Karlova Huta vo Vlachove (medzi 7 vysokými pecami v Česko-Slovensku)..
Celý komplex budov sa zachoval až do roku 1993. Majetok bol prevedený na obec Vlachovo. Objekt z historického hľadiska, ako technická pamiatka je evidovaný takmer vo všetkých európskych katalógoch. Za mimoriadne drastické postihnutie celého komplexu možno považovať odpredanie majetku priľahlých budov (zlievareň formovňa, mechanické dielne ...) obcou , súkromnej osobe s úmyslom vybudovať rekreačné zariadenie. Po majetkovom vysporiadaní objekty boli asanované. Zachoval sa iba objekt samotnej vysokej pece. Samotný objekt huty (Karlova Huta) je v správe Slovenského technického múzea. Pre zachovanie pamiatky bolo vyvinuté úsilie pre jej využitie. Slovenské technické múzeum v Košiciach prijalo zásady zachovania architektúry, avšak jej využitie bolo navrhované vo viacerých variantoch. Najreálnejším sa javil variant horského hotela vrátane školiaceho centra. Samotný objekt vysokej pece je trojpodlažný s možnosťou hlavného vstupu v treťom nadzemnom podlaží.
Osobitosťou objektu je to, že cez objekt prechádza vodný kanál z tajchu, ktorý slúžil pre pohon kolies na výrobu tlakového vzduchu. Kanál mohol byť využívaný aj pre malú vodnú elektráreň. Samotný projekt bol aktuálny do doby asanácie ostatných objektov.
Vysoká pec Karol (Karlova Huta), situovaná v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla, je zapísaná ako pamiatka v štátnom zozname pod číslom Vs 2484.
Objekt je pred rekonštrukciou a je momentálne neprístupný.
