Klenovecký syrec

Klenovec bol popri gubárstve známy aj výrobou a predajom syra. Najznámejším z nich sa stal klenovecký syrec, vyrábaný už v 17. storočí. Pochúťka, ktorá sa vyvážala do viacerých európskych krajín, dokonca i na dvor Márie Terézie. V súčasnosti je zapísaný v európskom zozname výrobkov s chráneným zemepisným označením.

Klasický Klenovecký syrec je polotvrdý, údený alebo neúdený syr, zvyčajne v tvare bochníka s priemerom 10 až 25 centimetrov, môže však mať aj hranolovitú formu. Jeho hmotnosť býva jeden až štyri kilogramy. Zdobený je špecifickou ornamentikou. Na povrch syra sa vtláča prostredníctvom matrice (cifry) ornament znázorňujúci kruh, vo vnútri ktorého je štvorlístok, alebo kríž, z ktorého vychádzajú lúče slnka. Obvod kruhu je zdobený zúbkovaním. Ornamentika symbolizuje zem, vesmír, slnko a múdrosť našich predkov.

Na výrobu klenoveckého syrca treba vhodné priestory so stálou teplotou, keďže sa vyznačuje dlhou dobou zrenia. Najlepší syrec je štvormesačný až šesťmesačný. Kvalitu syrca priaznivo ovplyvňujú i rastliny, ktoré v lokalite rastú a ovce ich spásajú: Trojštet žltkastý, Kostrava lúčna, Kostrava červená, Lipnica lúčna. Mlieko z týchto oblastí má vynikajúce sýriace a prekysávacie schopnosti, čo je predpokladom vzniku výnimočne kvalitného syra. V minulosti taká hruda vážila aj osem kilogramov a na jednu bolo treba mlieka približne šesťdesiatich oviec na jedno dojenie. Jej povrch vraj farbili zelenou plesňou, a to tak, že v teplej vode rozpustil bača pleseň a na chvíľu do nej syr ponoril, aby chytil zelenú farbu. Až neskôr sa začali používať nezávadné farbivá.

V období Uhorska bol Klenovecký syrec exportovaný do Viedne a Budapešti. Po vzniku prvej ČSR sa zásobovanie zúžilo len na okolité mestá. Dnes Klenovský syrec v hypermarketoch ani v potravinách nenájdete. Môžete si ho kúpiť na Klenovských lazoch a od tunajších gazdov.