Národný park Slovenský kras

Najväčšie krasové územie planinového typu v strednej Európe ukrýva vyše 1300 priepastí a jaskýň. Tie boli v roku 1995 spolu s jaskyňami susedného Aggteleckého krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Najzaujímavejšími turistickými miestami v gemerskej časti národného parku sú jaskyne Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a najnižšie položená ľadová jaskyňa mierneho pásma Silická ľadnica.

Slovenský kras je charakteristický náhornými planinami s množstvom škrapových polí a závrtov. Z údolia sú planiny na pohľad rozoznateľné strmými skalnatými okrajmi. Odvodňované sú množstvom vyvieračiek.

Územie Slovenského krasu, ktorý bol v roku 2002 vyhlásený za národný park, je typické vysokou biodiverzitou s množstvom chránených druhov rastlín a živočíchov. K bežne rozšíreným druhom zvierat tu patrí rys, diviak, vlk, líška a jazvec.

Od roku 1977 je Slovenský kras aj biosférickou rezerváciou v rámci  programu  UNESCO "Človek a biosféra".