Náučný chodník Drienčanský kras

Chodník začína mimo krasového územia, v obci Teplý Vrch, odkiaľ sa do Drienčan prechádza chráneným areálom Hikóriový porast. Ten bol umelo vytvorený koncom 19. storočia, kedy tu boli vysadené severoamerické dreviny - hikórie, ktoré sa úspešne aklimatizovali. Ďalej sa prechádza okolo vodnej nádrže Teplý vrch, pri brehu ktorej je umiestnená vtáčia rozhľadňa.

Na náučný chodník možno nastúpiť i v samotných Drienčanoch, kde od zastávky č. 4 pokračuje ako okruh. Dovedna ho tvorí 15 zastávok s informačnými panelmi, ktoré Vás oboznámia s najcharakteristickejšími prírodnými danosťami krasu. Najatraktívnejšou zastávkou je (obzvlášť pre deti) Malá drienčanská jaskyňa, ktorej úvodná časť je priechodná. Pod názvom Brožkova pustovňa ju spomína i spisovateľ Ľudovít Kubáni v románe Valgatha. Impozantný je tiež hlboký závrt vzniknutý prepadom časti stropu Veľkej drienčanskej jaskyne, ku ktorej vchodu náučný chodník zachádza.

Chodník v obci Drienčany dopĺňajú aj iné pozoruhodnosti, ako napr. slnečné hodiny, drevený rozprávkový labyrint, či pamätná fara Pavla Dobšinského, neďaleko ktorej je i pochovaný. Celková dĺžka náučného chodníka so začiatkom v obci Teplý vrch je 7,5 kilometra. Krasový okruh začínajúci a končiaci v Drienčanoch má dĺžku približne 2,9 km.

Celý Drienčanský kras s rozlohou 16 km² vytvára akýsi malebný krasový ostrov medzi Muránskou planinou a Slovenským krasom. Je tvorený prevažne vápencami, ktoré vznikli ako pozostatok morského pobrežia. Na jeho území sa nachádza väčšie množstvo prameňov a vyvieračiek. Medzi najväčšie patrí Hrušovský prameň s výdatnosťou až 15 litrov za sekundu.

Zaujímavosťou sú aj krasové jazierka, ktoré vznikajú upchatím puklín, čím sa v krasových jamách zadržuje dažďová voda. Štyri takéto možno nájsť v Drienčanoch (len 200 m nad Dobšinského farou), jedno sa nachádza severne od Španieho Poľa.

Popri odnepamäti známych Drienčanských jaskyniach, boli v minulom storočí postupne objavené Frontová jaskyňa, Jaskyňa pri Holom vrchu, jaskyňa Dúbravica a v roku 1991 jaskyňa Nad Kadlubom, ktorá v prepojení s jaskyňou Podbanište pri obci Slizké vytvára 1570m dlhý jaskynný systém, najdlhší v Drienčanskom krase.

Na území krasu sa vyskytujú viaceré chránené a vzácne druhy fauny. Z tých najmenších a kriticky ohrozených druhov stojí za spomenutie Apalus bimaculatus. Tento drobný chrobáčik, známy aj ako posol jari, je okrem toho, že znesie mrazy a vie lietať v silnom vetre, zaujímavý tým, že z kĺbov vylučuje jedovatú haemolymfu, ktorá je pre človeka smrteľná už v troch stotinách gramu. V stredoveku ním rodina Medicejských trávila svojich vznešených nepriateľov. Spoločenská hodnota jedného chrobáčika je 140 €.

Flóru hojne zastupujú liečivé byliny, ako materina dúška, či vzácna mäta sivá, viaceré druhy orchideí ako napr. vstavač purpurový, či kruštík širokolistý a jeden karpatský endemit - hrachor sedmohradský. Brehy riečky Blh zdobí perovník pštrosí, náš najväčší druh paprade. Aj tú môžete obdivovať priamo z náučného chodníka Drienčanský kras.

Územie Drienčanského krasu patrí pod správu CHKO Cerová vrchovina.